One Day in Budapest

30. 9. 2017


Zámienkou na výlet do Budapešti môže byť takmer čokoľvek. Zatiaľ čo mnohé rodinky s deťmi túžia po prehliadke Tropicaria – najväčšieho morského akvária v Strednej Európe, tí prácou zlomení sa chcú zrelaxovať v Széchenyiho liečebných termálnych kúpeľoch. Našou výhovorkou bolo stretnutie s priateľmi, ktorí sa sem na pozvanie toho domáceho pozliezali z celej Európy. Nachodení, sme si jeden deň vyhradili na prechádzku po meste s cieľom vidieť to najpodstatnejšie z jeho krásy. 

Nowadays you can use almost anything as a pretext for visiting Budapest. Whereas most of the families with kids desire to see the Tropicarium - Central Europe's largest aquarium, those who are exhausted from work will long for a relaxing day at the Széchenyi Thermal Baths. Our excuse was to meet some friends who at the invitation of the local one arrived from all Europe. Walking our legs off, we reserved one day for some sightseeing through the city in order to see the most significant of its beauty. 





Zakaždým, keď prídem na miesto, ktoré ma okúzli, cítim naliehavé nutkanie si z neho zobrať čo najviac. Čas je však neúprosný a zväčša hrá proti mne, tak musím túto svoju nedočkavosť krotiť. V dobrej spoločnosti to však vôbec nevadí, pretože si doprajem kopec zábavy ako bonus. Prehliadku mesta sme začínali v sobotu doobeda na Námestí hrdinov Hősök tere, aby tí hrdinova, čo to predchádzajúci večer viac roztočili, mali šancu niečo dospať. V strede námestia sa týči obrovský 36 metrov vysoký stĺp pamätníka. Na špici stojí anjel držiaci uhorskú korunu, pričom na spodku stoja jazdecké sochy siedmich náčelníkov uhorských kmeňov, ktorí symbolizujú príchod Maďarov na územie Panónskej panvy. Ak si niečo pamätáte z dejepisu, v polkruhovej kolonáde navôkol zbadáte sochy známych mien uhorskej a maďarskej histórie. Pamätník tvorí akýsi vstup do rozľahlého mestského parku Városliget. Dominantou parku je nádherný hrad Vajdahunyad. Nenechate sa však pomýliť - napriek tomu, že vyzerá akoby tu stál od stredoveku, v skutočnosti ho postavili až koncom 19. storočia na oslavu tisícročia maďarskej architektúry. Výsledok v sebe snúbil gotické, románske, renesančné aj barokové prvky.

Each time I visit a place that sweeps me off my feet I feel the urgent need to take the most of it. However, time is absolutely merciless and plays against me so I have to control my eagerness. When I am in good company it doesn’t bother me so much because I get a lot of extra fun as a bonus. We started out walk on Saturday before noon at the Heroes’ Square Hősök tere so that the heroes who were partying too much the evening before had a chance to sleep a bit. In the centre of the Square stands the monument’s 36m high column. At its top is an angel holding the Hungarian Holy Crown and at the bottom there are seven chieftains of the Magyar tribes symbolizing the Hungarian conquest of the Carpathian basin. If you remember something from history classes, you will be able to recognize some familiar figures from the Hungarian history in the statues standing at the surrounding colonnades. The memorial itself serves as an entrance to the vast City Park Városliget. Its dominant feature is a beautiful Vajdahunyad castle. But don’t let yourself to be so easily deceived – although it looks like it has been standing there since the Middle Ages, it was built at the end of the 19th century to celebrate 1,000 years of Hungarian architecture. As a result it combines Gothic, Romanesque, Renaissance and Baroque features.  





Po prechádzke v tieni okolitého parku sme sa vybrali smerom do centra. Najrozumnejšou voľbou bola Bazilika sv. Štefana, na ktorú som sa veľmi tešila. Zvonka síce až tak vábne nepôsobí,  keďže je stavaná v neoklasicistickom štýle, keď však vojdete dnu, bohato zdobený strop a klenby, ktoré sú celé zo zlata Vás úplne ohromia. Bazilika je dostatočne priestranná, takže sa tu aj napriek veľkému počtu turistov neudusíte. Po tom, čo niektorí nakŕmili svojho ducha, sme my ostatní chceli nakŕmiť aj svoje bruchá (ehm, ten rým mi tu vyšiel celkom náhodou ale je trefný). Zašli sme si preto  do blízkej reštaurácie Hung(a)ry? (keď vyjdete z baziliky stačí ísť rovno po Zrínyiho ulici a pri soche tučného policajta zabočiť vpravo na ulicu 6. Októbra) na nejaký ten paprikáš a živánsku, aby sme ochutnali domácu poživeň. Ešte k tej soche policajta, hovorí sa, že keď mu pohladkáte brucho, budete mať šťastie v láske (niet sa čo čudovať, prečo sa to brucho tak leskne!).

After strolling in the shadows of the park for a bit, we headed to the center. The most reasonable thing to check out next was the St. Stephen’s Basilica that I was looking forward to see very much. Since its built in the Neo-Classical style, it doesn’t look so unique from the outside. But as long as you enter, the richly engraved golden ceiling and the vaults will surely astonish you. Basilica is spacious enough so even when it’s full of people you won’t feel as if you’re choking from the lack of air there. After some of us fed their spirit, the rest (including me) wanted to feed their stomachs. We went to the nearby restaurant with a funny name Hung(a)ry? to try out the local cuisine and have some paprikás and roasted pork „gypsy style“ (when you leave Basilica just go straight through the Zrínyi Street and when you see a statue of the fat policeman turn right to 6. October Street). A fun fact about the statue of the fat policeman – they say that when you rub his tummy it will bring you good luck in love (no wonder the belly is so shiny!).






 Zo Zrínyiho ulice sme sa cez Námestie Slobody (Szabadság tér) prešli k neodmysliteľnému symbolu mesta – maďarskému parlamentu. Tento dych berúci komplex navrhol  Imrich Steindl a na jeho výstavbu bolo použitých až 40 miliónov tehál. Musím sa priznať, že na fotografiách vyzerá oveľa menší než je v skutočnosti. Pre záujemcov je umožnená aj návšteva vnútorných priestorov, kde sa nachádza aj svätoštefanská koruna, no my sme si ju odložili na ďalšiu návštevu. Mali sme pred sebou totiž ešte jednu dôležitú zastávku – starý Budín.

Leaving the Zrínyi Street we walked through the Liberty Square (Szabadság tér) right towards the Hungarian Parliament Building. This breathtaking complex was designed by Imrich Steindl and there were 40 million bricks used for its construction. I must admit that it looked much smaller in the pictures than it is in real life. If you’re interested you can also go for a guided tour of its insides where the Holy Crown of Hungary is displayed, but we have postponed this to another visit. There was one more thing we didn’t want to miss – the old Buda.





Obrovský Budínsky hrad sme stihli poobzerať len z rýchlika. Nachádza sa v ňom Maďarská národná galériahistorické múzeum Budapešti, ktoré určite stoja za návštevu. Naše kroky však viedli skôr k osudom stíhanému Chrámu kráľa Mateja, ktorý sa majestátne vypína nad historickou časťou mesta. Celé námestie pred chrámom pôsobí veľmi romantickým dojmom a v okolitých uličkách nájdete či už pouličných umelcov samotných alebo množstvo umeleckých obchodíkov. Pred vstupom do Rybárskej bašty z ktorej si môžete vychutnať nádherné výhľady na Dunaj a peštiansku stranu mesta hrdo stojí jazdecká socha sv. Štefana – zakladateľa Uhorského kráľovstva. Celkové čaro miesta však ruší zrkadlovo moderný vzhľad pritisnutého hotela Hilton.

We had to pass the huge historical castle and palace complex very quickly this time. The complex includes also the Hungarian National Gallery and the Budapest History Museum which are both worth visiting. Our steps lead us directly towards the Matthias Church which is dominating the historical part of the old town. Though the church has a tumultuous history, nowadays the surrounding square is clean and impressive – an ideal spot for a romantic evening. The streets are full of artsy shops and you may even see some of the local artists displaying their art. In front of the entrance to the Fisherman’s bastion there is the equestrian statue of St. Stephen, founder of the very first church at the site and the first king of Hungary. The overall atmosphere of this place is unfortunately a bit ruined with the modern design of the Hilton Hotel which stands right next to the church.









the merry crowd :) can you find me?

A čo Vy? Boli ste už niekedy v Budapešti? Ak áno, čo sa Vám najviac páčilo? Cestujete radšej sami alebo s priateľmi? Ak by ste pre mňa mali nejaké odporúčania, napíšte mi ich do komentára, veľmi ma to poteší! J

And what about you? Have you ever been to Budapest? If yes, what did you like the most? Do you prefer travelling with friends or alone? If you have any recommendations for me, please write a comment below the article. I would love to get inspired!J

6 komentárov :

  1. Nádherné fotky :) Budapešť je krásné město.

    Nela z blogu Růžová rtěnka

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásné fotky :) v Budapešti jsem nebyla, ale byli tam příbuzní, líbilo se jim tam :) pobavil mě název Hung(a)ry pro restauraci, to je trefné :D

    LADY LENNA

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Stunning pics and interesting post! I like your blog, would you like to follow each other?:)

    https://julesonthemoon.blogspot.it

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Thank you Giulia! Sure, I really like yout blog, too :) very inspiring!

      Odstrániť

Made With Love By The Dutch Lady Designs