Flowery April

12. 5. 2016


Kedysi (rozumej cca pred 2-3 rokmi),  keď som ešte patrila medzi študujúcu mládež a trávila som celé dni na fakulte, tragicky som často pozerala von oknom na rýchlu hladinu Dunaja  a premýšľala o tom, ako čas rýchlo beží. Naivne som vtedy dúfala, že tempo utekajúcich dní sa už zrýchľovať nebude a že som dosiahla jeho maximum. HA HA. Na tom, ako veľmi som sa mýlila sa teraz rehocem každú nedeľu poobede po tom, keď mám všetky rodinné návštevy, nákupy, upratovanie a ostatné zvyšné povinnosti za sebou a zostáva mi mizerných pár hodín „voľného času“. Chvíľky pre seba si preto dnes neskutočne užívam a vážim. J

Some time ago (take this as approximately 2-3 years back) when I was still forming part of the studying masses and my days were spent at the Faculty, I used to tragically stare at the fast paced Danube thinking about how quickly the time passes. In my naivety I hoped that the tempo of the fleeing days won’t accelerate anymore and that I already reached its maximum. HA HA. Now I am usually laughing about how terribly I was mistaken each Sunday afternoon when all the family visits, shopping, cleaning and other engagements are over and I am left with a few miserable hours of „free time“. That’s why I appreciate the me time so much now.
Made With Love By The Dutch Lady Designs