Július Satinský – Listy Oľge

30. 3. 2014

         Končí marec, mesiac kníh. Knihy mám rada a preto by som Vás chcela oboznámiť s tou, ktorá mi robí spoločnosť posledné mesiace. Áno, mesiace. Bohužiaľ alebo našťastie? Ťažko povedať....  



Listy Oľge je svojská kniha, pri ktorej zaujme nielen vnútro ale aj zovňajšok. Ako prezrádza názov, pozostáva z korešpondencie Júliusa Satinského a jeho prvej ženy, baletky Oľgy Lajdovej z obdobia krátko po ich zoznámení až do svadby (1962-1965). Listy sú pekne chronologicky zoradené do väčších celkov (podľa toho, kde sa zaľúbenci nachádzali) a dozvedáme sa z nich mnoho z ich súkromia. Ak by Vás zau

jímalo, ako vyzerala komunikácia medzi dvoma zamilovanými v minulom storočí, keď neexistoval ani internet ani mobilné telefóny, jednoznačne odporúčam! Nečakajte však žiadne nudné presladené rozhovory. Odpovede na listy sú plné pôvodných ilustrácií, humoru a svojou originálnosťou im prispievajú k zaujímavosti aj Julove krátke poviedky, či listy-časopisy LʼAnge, ktoré Oľge posielal. 

Within Temptation v Bratislave vypustili viachlavého draka

15. 3. 2014

          Pri západe slnka prichádzala trojica čierno odetých mladých ľudí k Inchebe. Neboli sami. Na mieste stretnutia už čakalo niekoľko desiatok ďalších, rovnako dychtivých ako oni. Počas najbližšej hodiny ich počet prudko narástol. A vtedy ich všetkých razom vcuclo dnu. Rýchlo a bez rečí. Vonku zostalo ticho.

Dnu sa stupňovalo napätie. Rakúska kapela Serenity prekvapila tým, že začala hrať skôr. Možno to tak bolo lepšie. Úprimne, po zhliadnutí ich tvorby som čakala niečo horšie. Príjemne ma prekvapili aj keď som neustále počúvala priateľove pohoršené komentáre, že aký je bubeník „ľavý“. Basákov hlas mi pripomínal Tobiasa Sammeta a gitarista vyzeral akoby k nim zablúdil z nejakej metalcorovej kapely. Líder Georg mal ako jediný iskru v očiach, ale rozladené tóny na kosť vyziabnutej Clementine, ktorá sa čuduj sa svete pokúšala aj growlovať, vo mne zanechali zmiešané pocity. V hlave mi utkveli možno tri pesničky. No večer nepatril Serenity.



Spreading The Disease With Steel Panther

4. 3. 2014


          1. marca sa v priestoroch bratislavského MMC odohrala jedinečná show americkej kapely Steel Panther a my sme nesmeli chýbať! Nevidí sa každý deň, aby sme mali skupinu z LA rovno pod nosom a za pomerne lacné vstupné. Myslím si, že túto zostavu nie je potrebné bližšie predstavovať a kto nevie, čo  sú Steel Panther zač, google a youtube toho prezradia habadej (ak o nich počujete prvý krát, berte však všetko s rezervou - ide o paródiu životného štýlu glam-metalových kapiel 80-tych rokov). Bez zbytočných rečí, tak ako odštartovali show členovia skupiny, začnem túto recenziu aj ja.

            Po príchode do MMC sme boli milo prekvapení počtom a najmä výzorom ľudí, čakajúcich na koncert. Na jeden večer sme sa ocitli na slovenskom Sunset Strip-e. Objemné a dlhé vlasy, kožené bundy, vybíjané opasky, šatky, neóny, roztrhané džínsy, výrazný make-up, oplzlé pokriky a Rock 'n' Roll. Keďže sme mali lístky do VIP sektora, nemuseli sme vyčkávať v rade pred vchodom už hodinu pred koncertom, a tak sme hromadne zamierili na „jedno“ povinné. Pred bratislavským koncertom odohrali Pantheri dva v Čechách – v Prahe a v Brne. Vedeli sme, že nebude predkapela a pôjde sa hneď na vec. Musím sa priznať, že na koncerte bez predkapely som asi ešte nebola. No ukázalo sa, že to vôbec nebolo na škodu. Publikum bolo aj bez toho poriadne nažhavené a po odznení „ajroňáckej“ The Number Of The Beast kapela odpálila svoju show.


Made With Love By The Dutch Lady Designs